Dnes je streda 23.október 2019. Meniny má Alojzia.  


www.ubytovaniezaneta.sk
www.villaangel.sk


Informačné služby Informačné služby
turistika Turistika

Informačné služby Revúca-Tornaľa


Krasnohorska jaskyna

AVK magnezit Revuca
basket Roznava

Štatistika návštevnosti
Valid XHTML 1.0 Strict
Valid CSS!
reklama

Firma Katalóg firiem

Pridaj do katalogu
Úrady a organizácie Úrady a organizácie



Obecný úrad Ardovo  č.34 Obecný úrad Ardovo č.34
História obce: História Podľa nálezov sa tu ľudia zdržiavali aj v období, ktoré sa zaraďuje do pilinskej kultúry (15. až 11. storočia p.n.l.) v mladšej dobe bronzovej. Pôvodne kráľovské územie patriace strážcom hôr, začiatkom 13. storočia, bola na ňom založená obec. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1243, keď územie Erdes patrilo k Plešivcu. Neskôr pripadlo rodine Csetnekyovcov, ktorá ho vlastnila do konca 16. storočia. V 17. storočí spustlo a znovu bolo osídlené v rámci valašskej kolonizácie v 18. storočí. V stredoveku boli v obci bane na olovo, noví kolonisti v 18. storočí zaoberali sa ovčiarstvom, neskôr poľnohospodárstvom.
web:  e-mail:  obecardovo@mail.t-com.sk
adresa:  049 55 Dlhá Ves tel:  058/7921223; 058/7881180
fax: 
Obecný úrad Betliar      	  Obecný úrad Betliar
Obec Betliar leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v doline rieky Slanej. Južná časť chotára sa strmo zvažuje z nižšej hornatiny do nivy, odtiaľ vystupuje do vrchoviny a nižšej hornatiny. V súčasnosti tu žije okolo 1012 obyvateľov v 306 trvale obývaných domoch. V obci je však aj 92 neobývaných domov.Prvá písomná zmienka o obci Betliar sa datuje do roku 1330, kedy sa nazývala Bethler. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1713 je písomne doložený názov Betlar, z roku 1920 Betliar. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Betlér. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice, po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obec vznikla koncom 13. storočia ako banská osada. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 2. polovice 16. storočia patrila panstvu Krásna Hôrka. Obyvatelia dolovali zlato, meď a železo. V 15. storočí pribudlo valaské obyvateľstvo. Obec bola od roku 1557 poplatná Turkom. Koncom 18. storočia nastal rozmach baníctva a železiarstva, bola tu vysoká pec, dva hámre, v roku 1847 pribudla valcovňa, v roku 1853 druhá pec. V roku 1828 mala 154 domov a 1217 obyvateľov. Železiarske podniky zanikli koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Obyvatelia pracovali v lesoch, v poľnohospodárstve a zaoberali sa remeslami ( tesári, murári, stolári, kolári, tkáči ). V roku 1944 – 1945 pôsobili v okolí partizáni, občania sa zapojili do SNP ( Slovenského Národného Povstania ). Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  www.betliar.eu e-mail:  obec.betliar@stonline.sk
adresa:  Šafárikova 67 Betliar tel:  058/798 31 14, 058/ 788 31 70, 0905 854 884
fax:  058/788 31 70,
Obecný úrad Bohúňovo  72  	    Obecný úrad Bohúňovo 72
Prvá písomná zmienka o obci Bohúňovo sa datuje do roku 1243, kedy sa nazývala Lokuna. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1318 je písomne doložený názov Lekyne, Lekune, z roku 1320 Leklene, z roku 1336 Lekene, z roku 1920 Lekeňa, z roku 1948 Bohúňovo. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Lekenye. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Šafárikovo, kraj Banská Bystrica; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243, keď ju Belo IV. daroval Bebekovcom, je teda staršieho pôvodu. V 15. storočí patrila Forgáchovcom, ktorý tu vlastnili 13 port, od 16. storočia viacerým zemepánom. V 16. – 17. storočí osadenstvo z obce hromadne utekalo pred Turkami a pred hladom a morom v roku 1739 – 1740. V roku 1828 mala obec 45 domov a 324 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka, uhliarstvom a povozníctvom, v 19. – 20. storočí aj murárstvom. V roku 1938 – 1945 bolo Bohúňovo pripojené k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail:  ou.tiba@stonline.sk
adresa:  Gemerská Hôrka tel:  058/792 01 27, 0911 265 293
fax:  058/792 01 27
Obecný úrad, Bôrka 5, 049 42 Bôrka Obecný úrad, Bôrka 5, 049 42 Bôrka
Bôrka - História Prvá písomná zmienka o obci Bôrka sa datuje do roku 1409, kedy sa nazývala Barka. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1945 je písomne doložený názov Bôrka Po maďarsky sa obec úradne nazývala Barka. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa spomína v roku 1409, ale je staršieho pôvodu, patrila V roku ....., kedy sa obec prvýkrát spomína, patrila Turnianskemu hradnému panstvu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, spracovaním dreva a baníctvom. V 19. storočí pracovala v chotári uhliareň a píla. V roku 1828 mala obec 72 domov a 591 obyvateľov Za 1. ČSR ( Československej republiky ) pracovali v poľnohospodárstve a v lesoch. Obec bola v roku 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail: 
adresa:  pošta Drnava tel:  058/797 91 19.
fax: 
Obecný úrad   Brdárka Obecný úrad Brdárka
Brdárka - História Prvá písomná zmienka o obci Brdárka sa datuje do roku 1556, kedy sa nazývala Berdalka. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1786 je písomne doložený názov Berdarka, z roku 1920 Brdárka. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Berdárka. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla v polovici 16. storočia na valaskom práve, založili ju pastieri zo zaniknutej osady Radzim. Krátko patrila Bebekovcom, potom Andrássyovcom. V roku 1598 mala 6 domov, v roku 1709 – 1710 zahynulo na mor 124 obyvateľov, zostalo len 8 sedliakov. Obec bola povestná chudobou. V roku 1828 mala 26 domov a 200 obyvateľov. Okrem pastierstva a drevorubačstva sa zaoberali ovocinárstvom, pracovali v priemyselných podnikoch na okolí a chodili na sezónne práce. Brdárka je dodnes poľnohospodárska obec, známa ovocinárstvom. Radzim: Osada sa spomína v roku 1427, vznikla asi koncom 13. storočia ako pastierska, ktorá patrila štítnickým Bebekovcom; zanikla v polovici 16. storočia Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail: 
adresa:  Brdárka 35, 049 34 Brdárka. tel:  058/793 19 81.
fax: 
Obecný úrad Bretka    Obecný úrad Bretka
Prvá písomná zmienka o obci Bretka sa datuje do roku 1286, kedy sa nazývala Beretka. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1291 je písomne doložený názov Berethke, z roku 1427 Berethke, z roku 1808 Beretka, z roku 1927 Bretka. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Beretke. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Šafárikovo, kraj Banská Bystrica; po roku 1960 pod okres Rimavská Sobota kraj Stredoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa spomína od roku 1286, vznikla v 2. polovici 13. storočia vyčlenením z Čoltova. Vedľa Zemianskej Bretky zvanej aj Horná alebo Malá, vznikla Sedliacka Bretka, zvaná aj Dolná alebo Veľká. Za vojen koncom 17. storočia spustla, v roku 1720 tu žili len 2 želiari. Noví obyvatelia prišli z Hucína, Turčoka a Horehronia. V roku 1773 mala obec 16 urbárnikov a 6 želiarov, v roku 1828 mala obec 55 domov a 455 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a murárstvom. Po roku 1918 obyvatelia boli roľníci a poľnohospodárski robotníci. V roku 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Štátne Majetky boli založené na bývalom veľkostatku v roku 1949. Heren: Zemianska osada je doložená v roku 1325, zanikla v polovici 13. storočia. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail:  obecbretka@stonline.sk
adresa:  Bretka 33 980 46 Gemerská Panica tel:  47 552 29 56
fax: 
Obecný úrad Brzotín  Obecný úrad Brzotín
Prvá písomná zmienka o obci Brzotín sa datuje do roku 1242, kedy sa nazývala Berzethe. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1293 je písomne doložený názov Bezeta, Berzete, z roku 1773 Berzetin, z roku 1920 Brzotýn, z roku 1927 Brzotín. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Berzéte. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec je doložená v roku 1242 v donácii, kde sa spomína dolovanie zlata, vznikla šak na staršom osídlení. Patrila Bebekovcom, od roku 1293 Máriássyovcom, v novoveku popri nich viacerým zemianskym rodinám. Máriássyovci tu postavili hrad na mieste starej pevnosti, ktorá sa prvý raz spomína v roku 1327. Tento dobyli v roku 1556 Turci, po nich v ňom vládli lúpežní zemani do roku 1573, keď ho Turci zbúrali. Brzotín bol v 14. storočí mýtnou stanicou na ceste do Spiša. Erb obce pochádza z roku 1575; tvorí ho dvojramenný kríž z čerieslom a kladivká. Od roku 1557 bola obec poplatná Turkom. V novoveku sa obyvatelia okrem baníctva zaoberali poľnohospodárstvom a remeslami. V 18. storočí tu bola manufaktúra na medený plech. V 1. polovici 19. storočia sa rozvinulo železiarstvo, v roku 1847 tu postavili vysokú pec. V roku 1828 mala obec 164 domov a 1211 obyvateľov. Železiarske podniky zanikli koncom 19. storočia Za predmníchovskej ČSR ( Československej republiky ) sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Brzotín patril k obciam, v ktorých mala rozhodujúci vplyv KSČ ( Komunistická Strana Československa ). V roku 1920, 1936 a 1937 zorganizovala štrajk poľnohospodárskych robotníkov. V roku 1938 – 1945 bol obec pripojená k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail:  oubrzotin@stonline.sk
adresa:  Mariássyho námestie 167, 049 51 Brzotín tel:  tel./fax: 00421 (0)58/732 66 49
fax: 
Obecný úrad, Čierna Lehota Obecný úrad, Čierna Lehota
Prvá písomná zmienka o obci Čierna Lehota sa datuje do roku 1551, kedy sa nazývala Lehota. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1569 je písomne doložený názov Ober Lehota, z roku 1601Feketelehota, z roku 1773 Cžerna Lehota, z roku 1920 Čierna Lehota. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Feketelehota. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: V listinách sa obec zjavuje v polovici 16. storočia, ale vznikla v 15. storočí na valaskom práve. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 17. storočia Andrássyovcom, spravovali ju dedičný richtári. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, drevorubačstvom, výrobou šindľa, dosák a tkáčstvom. v roku 1709 – 1710 zomrelo na mor 450 ľudí, v roku 1828 mala obec 108 domov a 931 obyvateľov. V 19. storočí začali pracovať aj v papierňach v Slavošovciach. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) bola v obci píla. Silné pozície tu mala organizácia KSČ ( Komunistická strana Československa ). Do SNP sa zapojila takmer celá obec. V jeseni a zime v roku 1944 – 1945 sa v obci a na okolí zdržiavali partizáni z oddielov Šukájeva, Kozlov, Volaňského, Kritinského, Karasjeva, Stepanova. Nemci sa obce zmocnili po ťažkých bojoch až 6. 12. 1944. Vyznamenaná Radom Červenej hviezdy a Radom SNP I. triedy a Dukelskou pamätnou medailou. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail:  obec.ciernalehota@stonline.sk
adresa:  Čierna Lehota 57, 049 36 Čierna Lehota tel:  058/788 37 70
fax: 
Obecný úrad   Čoltovo Obecný úrad Čoltovo
Prvá písomná zmienka o obci Čoltovo sa datuje do roku 1291, kedy sa nazývala Chokothow. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1297, je písomne doložený názov Cholto, z roku 1327 Choltow, z roku 1808 Cžoltow, z roku 1920 Čoltová, z roku 1927 Čoltovo. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Csoltó. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Šafárikovo, kraj Banská Bystrica; po roku 1960 pod okres Rožňava, kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec je doložená v roku 1291, ale vznikla v 12. storočí. Patrila Csoltoiovcom a spríbuzneným rodinám. V 14. storočí sa časť oddelila ako Malé Čoltovo. V roku 1566 spustošili obec Turci, obyvatelia sa rozutekali; v roku 1682 ju zas vypálili poľ. – litovské vojská a zmenila sa na samotu, takže v roku 1755 mala len 9 obyvateľov. Obec bola dosídlená. V roku 1828 mala 76 domov a 563 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a murárstvom. Obec bola v roku 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku. Malé Čoltovo: Spomína sa v roku 1479, vzniklo odčlenením sa od Čoltova. Patrilo Ragályiovcom, ktorý si stadiaľ vzali predikát. V 16. storočí sa premenilo na samotu a začiatkom 19. storočia bolo pripojené k Veľkému Čoltovu. Trsteňany : Spomínajú sa v roku 1427, ale ich vznik spadá do predošlých storočí, v polovici 15. storočia sa zmenili na samotu. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail:  ocucoltovo@stonline.sk
adresa:  Čoltovo 77, 049 12 Čoltovo tel:  058/788 65 01
fax: 
Obecný úrad   Čučma Obecný úrad Čučma
Súčasnosť Školstvo Škôlka Kultúra Kostol Mapa Akcie Zaujímavosti Dokumenty Fotogaléria Firmy HISTÓRIA Počiatky osídľovania obce sa kladú do 1. polovice 14. storočia. Za zakladateľa sa považuje istý Michal, syn Milečka z Nadabulej, ktorý prvé pozemky na našom území získal od ostrihomského arcibiskupstva za určité zásluhy. Keďže bola Rožňava zemepánskym, nie Kráľovským mestom, obec Čučma bola vo zvláštnom vzťahu k mestu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj listina napísaná dňa 15. apríla 1339 arcibiskupom Csanadínom. Podľa tejto listiny mali občania volebné právo voľby richtára, v prípade nespokojnosti voličov listina umožňuje aj jeho výmenu. Namiesto poddanskej dane platila obec pozemkovú daň, tzv. teragium a tým sa občania považovali za rovnocenných s občanmi Rožňavy. Z nariadenia správcu arcibiskupských majetkov Barnabáša Branchaiho z roku 1413 Čučma je pripojená k Rožňave. Obec sa zaťažuje platením mýta a prikazuje odovzdávať vyťaženú rudu mestu. V daňovom súpise z roku 1427 sa Čučma spomína ešte vždy ako majetok ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1494 bola Čučma nariadením kardinála Hyppolita d´Este povinná prispievať na výdavky mesta. V priebehu celého 16. storočia obec vyvíja snahu o osamostatnenie. Prvými osídlencami boli baníci nemeckého pôvodu, čo potvrdzuje aj názov obce z roku 1548 CHUCHON, CHUCHUN, CZYWCZION. Obec disponovala kvalitnými banskými robotníkmi oprávnenými kovy vyhľadávať, spracovávať a ťažiť. Nemohli ale z rudou voľne disponovať a odpredávať ju. Stalo sa tak až v roku 1523 na základe zákonného článku č. 39. Úsilie obce o osamostatnenie nebolo zavŕšené úspechom. Svedčí o tom listina arcibiskupa Pavla de Varda z roku 1549. Čučma patrí Rožňave a platí jej majetkovú daň – cenzus. Listinou z roku 1711 potvrdzuje arcibiskup FrantišekForgách právo voliť richtára. V stredoveku mal najväčší význam výskyt zlatých, strieborných a medených rúd. Neskôr sa doluje železná ruda, patrila k najkvalitnejším v Uhorsku. Od 17. storočia antimonová a v 30. rokoch sa začala ťažba mangánovej rudy. Po cirkevnej stránke obec patrila pod rožňavskú cirkev názvom „Boldogsságos Szűz Mária“. Od roku 1776 bola podriadená rožňavskému rímsko-katolíckemu biskupskému úradu.
web:  e-mail:  obec.cucma@stonline.sk
adresa:  Čučma 47, 048 01 Čučma. tel:  058/732 57 80
fax: 

LENMARK SERVICE

sapeli

Predaj a servis registračných pokladníc.
Informujte sa zadarmo na 0905 276 351


MegaInzercia.sk

Kontrafakt

Britakov

Roll-mont

Pohrebné služby IRIS

Kamenictvo Helcman

Autobazár Krásnohorské podhradie

Kanala

montaznaplosina




Július Tokár
obchodný zástupca
Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.,
oblastný vedúci

Námestie baníkov 15
048 01 Rožňava
Mobil: 0915 740 359
e-mail: jtokar@fo.pss.sk


Gipszan

RVTV

Copyright © JoZo 2007
Dostupnosť podľa Monitoring-serverov.sk