Dnes je piatok 20.september 2019. Meniny má Ľuboslav(a).  


www.ubytovaniezaneta.sk
www.villaangel.sk


Informačné služby Informačné služby
turistika Turistika

Informačné služby Revúca-Tornaľa


Krasnohorska jaskyna

AVK magnezit Revuca
basket Roznava

Štatistika návštevnosti
Valid XHTML 1.0 Strict
Valid CSS!
reklama

Firma Katalóg firiem

Pridaj do katalogu
Úrady a organizácie Úrady a organizácie



Mestský úrad  Dobšiná Mestský úrad Dobšiná
Prvá písomná zmienka o obci Dobšiná sa datuje do roku 1326, kedy sa nazývala Dobsina. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1387 je písomne doložený názov Dopsina, z roku 1429 Dobsyna, z roku 1430 Dapsina, z roku 1773 Dobssyna. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Dobsina. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Vznikla začiatkom 14. storočia, keď v roku 1326 Bebekovci poverili šoltýsa Mikuláša založením banského mesta na krupinskom práve. Dolovala sa tu meď, zlato, striebro, železo, vzniklo viacej hámrov. V 14. storočí bol o Dobšinú stály spor medzi štítnickými a plešivskými Bebekovcami. V roku 1417 dostala Dobšiná právo týždenných jarmokov a spomína sa už ako mesto, pričom sa nevie kedy dostala mestské právo. Erb známi z roku 1585 nie je pôvodný; je v ňom banské náradie. Obyvatelia platili zemepánovi daň podľa domov, len v 18. storočí sa Dobšiná vyvinula na úplne slobodné mesto. V roku 1556 mesto prepadli Turci, stalo sa im poplatným, v roku 1584 ho opäť vypálili a odviedli do zajatia 362 obyvateľov. or v roku 1709 – 1710 si vyžiadal 666 obetí. V 16. – 17. storočí bola Dobšiná známa dolovaním medi a železa a rozvíjal sa aj priemysel. V roku 1680 tu D. Fischer vybudoval prvú vysokú pec, v roku 1703 vznikla ďalšia v Lányiho hute. Obyvatelia pracovali v baniach, hutách a hámroch, pálili drevené uhlie a zaoberali sa remeslami. V roku 1785 malo mesto 3421 obyvateľov, v roku 1828 malo 4836 obyvateľov. Banské podniky boli v rukách súkromníkov a mesta. V 19. storočí sa ťažilo železo, kobalt, nikel a začal sa ťažiť azbest. Pre úpadok baníctva sa obyvatelia v 19. storočí rozišli po Uhorsku; silné bolo vysťahovalectvo. Zdrojom výživy bolo aj drevárstvo a lesné hospodárstvo. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa ráz mestečka nezmenil. Avšak baníctvo a hutníctvo, ktoré zamestnávalo najviac obyvateľov stagnovalo. V niektorých podnikoch bola prevádzka zastavená na celé roky. Dôsledkom bola chronická nezamestnanosť. Silné pozície mala v obci MO KSČ ( Mestská Organizácia Komunistickej Strany Československa ), ktorá v povojnových rokoch organizovala a viedla štrajky baníkov, v roku 1922 a 1930 štrajky lesných robotníkov; zúčastnila sa aj na organizovaní štrajkov pri stavbe železnice Červená Skala – Margecany. V revolučnom hnutí vedenom KSČ mali mimoriadny význam boje nezamestnaných. Už v roku 1919 bol založený výbor nezamestnaných – azda prvý na Slovensku. Demonštrácie vyvrcholili v rokoch svetovej hospodárskej krízy. Dobré výsledky dosiahla strana pri budovaní jednotného protifašistického frontu na obranu republiky. Na ne nadviazala pri organizovaní ilegálnej práce v období takzvaného slovenského štátu. Počas SNP tu RNV ( Revolučný Národný Výbor ) vydával cyklostylovaný časopis Náš boj. Dobšiná bola tiež sídlom Veliteľstva 3. úseku II. taktickej skupiny povstaleckej armády, ako aj poľnej nemocnice. Po zatlačení povstania do hôr fašisti niekoľkých občanov popravili a mnohých odvliekli do koncentračných táborov. Dobšiná bola oslobodená 26.1.1945, za účasti v SNP vyznamenaná Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail:  dobsina@dobsina.sk
adresa:  SNP 552, 049 25 Dobšiná tel:  058/7941319, 058/7941320
fax:  058/7941651
Mestský úrad  Rožňava Mestský úrad Rožňava
Prvá písomná zmienka o Rožňave je z roku 1291, keď ju Ondrej III. daroval ostrihomskému arcibiskupovi Ladomírovi. Vznikla v 13. storočí, od začiatku bola banskou obcou. Názov mesta je doložený z roku 1291 ako Rosnoubana, z roku 1320 ako Rosnobana, z roku 1323 ako Rosnobana, Rusnobana, z roku 1391 ako Rosnowbanya, Rosnobanya, z roku 1525 ako Rosnauia, z roku 1773 ako Rossnawa, z roku 1786 ako Rožňava, z roku 1808 ako Rožňawa, maďarsky Rozsnyó, nemecky Rosenau, latinsky Rosnavia. V roku 1332 dal arcibiskup tamojšie zlaté, strieborné a medené bane do prenájmu za 120 mariek. Dolovalo sa tu aj železo. V roku 1340 dostala prvé privilégia, Ľudovít I. ju povýšil na mesto, v roku 1410 sa za Žigmunda spomína už ako slobodné kráľovské banské mesto. Jeho definitívny erb vo forme skrížených bankových kladiviek a troch ruží, vyúsťujúcich z trojvršia, pochádza z roku 1598. Pre baníkov platilo zvláštne banské právo. Jiskrovci sa zmocnili Rožňavy a postavili si tu hrádok, ktorý zanikol okolo roku 1490. Pre turecké nebezpečenstvo baníctvo stagnovalo až do 18. storočia. Obyvatelia prechádzali na remeslá (garbiari, súkenníci, klobučníci, kožušníci a iné). Rozvoj Rožňavy nastal za rákócziovských povstaní, keď sa stala strediskom zbrojárskej výroby. Mor v rokoch 1709-1710 si vyžiadal 2025 obetí. V 18. storočí františkáni a premonštráti, v roku 1776 sa stala sídlom novozaloženého biskupstva a na rozhraní 18. a 19. storočia kultúrnym strediskom. V roku 1828 mala 751 domov a 6008 obyvateľov. V 18.-19. storočí vznikli v Rožňave rozličné podniky, mesto však zostalo i naďalej prevažne remeselnícke. V 19. storočí nastal nový rozmach baníctva, bolo vybudované sídlisko a pražiace pece. S rozvojom kapitalizmu rástlo i robotnícke hnutie. V roku 1873 muselo nepokoje a štrajk pri stavbe železnice potlačiť vojsko. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia vznikajú sociálno-politické a odborové organizácie. Veľkú revolučnú vlnu vyvolal ohlas VOSR (Veľká októbrová socialistická revolúcia): banský štrajk v roku 1917, mohutný 1. máj v roku 1918 a boje počas Maďarskej republiky rád, i keď jej vláda trvala v meste veľmi krátko. Rožňava si po roku 1918 udržala ráz bánsko-remeselníckeho strediska. Železnorudné bane zápasili s veľkými ťažkosťami, často obmedzovali alebo úplne zastavovali prevádzku, čo zvyšovalo už aj tak značnú rezervnú armádu nezamestnaných. Rožňava sa stala centrom revolučného hnutia vedeného Komunistickou stranou Československa (KSČ). Sídlil tu oblastnú výbor KSČ a celoslovenský sekretariát revolučného Zväzu baníkov. V rokoch 1919-1923, 1928, 1933 štrajkovali baníci, v roku 1933 stavebný robotníci. V Rožňave sa konali významné konferencie jednotného frontu. V rokoch 1930-1934 sa uskutočnili 4 hladové pochody a rad ďalších hospodárskych a politických zápasov. KSČ bola najsilnejšou stranou v meste, po obecných voľbách v roku 1931 i v okrese. V rokoch 1923-1938 bol starostom komunista. V rokoch 1938-1945 bola Rožňava pripojená k Maďarsku. Ilegálna práca KSČ pokračovala i v podmienkach fašistického útlaku. V zime v rokoch 1944-1945 operovali v okolitých horách partizáni, dňa 9. 1. 1945 prepadli nemeckú posádku v meste. Rožňava bola oslobodená 23. 1. 1945 vojskami 2. ukrajinského frontu. Rožňava má priznaný štatút mesta. Čučma spomína sa od roku 1413, vzniklo koncom 14. storočia, patrila ostrihomskému arcibiskupovi, od roku 1776 rožňavskému biskupstvu. Bola to banská obec, mala výsadu slobodnej voľby richtára, slobodného sťahovania po Uhorsku a oslobodenie od mýta. po vyčerpaní zásob v baniach obyvatelia pracovali v lesoch. V roku 1828 tu žilo 433 obyvateľov v 86 domoch, v roku 1837 tu žilo 303 obyvateľov. V 19. a 20. storočí sa ťažil antimón. Obyvatelia boli prevažne zamestnaní v baniach. V roku 1960 bola obec pripojená k Rožňave. Nadabula vznikla v druhej polovici 14. storočia, založil ju Michal, Milečkov syn. Patrila ostrihomskému arcibiskupstvu, od roku 1776 biskupstvu v Rožňave. V roku 1412 dostala podobné privilégia ako Čučma a obyvatelia boli oslobodení od desiatkov, pretože boli baníkmi. Rudu odvážali na spracovanie najmä do Rožňavy, ale do konca 16. storočia ju spracúvali doma. V roku 1728 žilo v obci 33 sedliakov a 12 želiarov, v roku 1828 mala 153 domov a 841 obyvateľov. V 19. storočí nastal rozvoj baníctva, boli vybudované pražiace pece a banské sídlisko, pracovala tu aj papiereň. Obyvatelia obce pracovali väčšinou v baníctve. V roku 1960 bola obec pripojená k Rožňave. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
web:  e-mail:  primator@roznava.sk
adresa:  Šafárikova 29 048 01 Rožňava tel:  058/7773 111, 058/7323 655, 058/7321 564, 058/7327 125, 058/7324 506, 058/7321 534
fax: 
Mestský úrad Moldava nad Bodvou     Mestský úrad Moldava nad Bodvou
web:  e-mail:  msu@moldava.sk
adresa:  Školská 2 04552 Moldava nad Bodvou tel:  055 4880211
fax:  055 4603221

Záznamov spolu: 3
[1-3]
LENMARK SERVICE

sapeli

Predaj a servis registračných pokladníc.
Informujte sa zadarmo na 0905 276 351


MegaInzercia.sk

Kontrafakt

Britakov

Roll-mont

Pohrebné služby IRIS

Kamenictvo Helcman

Autobazár Krásnohorské podhradie

Kanala

montaznaplosina




Július Tokár
obchodný zástupca
Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.,
oblastný vedúci

Námestie baníkov 15
048 01 Rožňava
Mobil: 0915 740 359
e-mail: jtokar@fo.pss.sk


Gipszan

RVTV

Copyright © JoZo 2007
Dostupnosť podľa Monitoring-serverov.sk