 |
Informačné služby |
 |
 |
Turistika |
 |
|
Revúca-Tornaľa |
|
|
 |
Katalóg firiem - Revúca-Tornaľa |
|
|
|
|
Úrady a organizácie |
|
|
|
 |
Obec Držkovce |
| Obec je doložená od roku 1243 ako kráľovský majetok, ale je staršieho pôvodu. Názov obce je doložený z roku 1243 ako Durusk, z roku 1318 ako Dursk, Dersk, Deresk, z roku 1565 ako Drskowecz, z roku 1577 ako Drsskowce, z roku 1773 ako Dresskocze, z roku 1808 ako Držkowce, maďarsky Deresk. V roku 1318 patrila plešivským Bebeckovcom, v 18. storočí Csákyovcom, v 19. storočí Coburgovcom. V roku 1551 žilo v obci 23 rodín. Držkovce boli poplatné Turkom. Pre vykorisťovanie zemepánmi mnoho sedliakov ušlo. V roku 1828 mala obec 134 domov a 981 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a hrnčiarstvom. Obec bola v rokoch 1938 - 1945 pripojená k Maďarsku. |
| web: |
|
e-mail: |
obecdrzkovce@zoznam.sk |
| adresa: |
Držkovce 76, 982 62 Gemerská Ves |
tel: |
047 / 559 64 36 |
| fax: |
|
|
|
Obec Gemer |
| Na území dnešnej obce Gemer bol hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej. Hrad bol vybudovaný na mieste slovanského hradiska ako župné centrum Gemera a strážna pevnosť na ceste do Spiša. Názov obce je doložený z roku 1198 ako Gomur, z roku 1216 ako Gumur, z roku 1226 ako Gumur, z roku 1240 ako Gumur, z roku 1289 ako Gemer, z roku 1786 ako Gömör, z roku 1808 ako Gemer; Maďarsky Gömör, Sajógemer, Sajógömör. Gemer bol kráľovským majetkom, od Štefana V. ho dostali Batizovci, v 15. storočí J. Zápoľský. Hrad utrpel za Jiskru, zničený bol v tureckých vojnách v 16. storočí. Panstvo patrilo v 17. storočí Széchyovcom a F. Wesselényimu, ktorí ho dávali do zálohy (F. Ibrányi, Vayovci, F. Pláthy), až ho získali naspäť Csákyovci, roku 1773 Schneiderovci. Pod hradom vzniklo podhradie doložené v roku 1198. V 14. storočí bolo sídlom župy, v 15. storočí nadobudlo ráz mestečka s právom mýta a 5 jarmokov. Roku 1427 malo 105 port. V erbe malo vinič. Vývoj mestečka zarazili vojny v 15. storočí a turecké nájazdy v 16. storočí. V 17. a 18. storočí zemepáni často neuznávali staré privilégia obyvateľov, ktorí preto utekali, takže roku 1773 v porovnaní s rokom 1427 malo mestečko len polovicu obyvateľov. Gemer nadobudol v 19. storočí ráz poľnohospodárskej dediny, roku 1828 mal 136 domov a 1001 obyvateľov. Zaoberali sa aj ovocinárstvom, pestovaním tabaku a čiastočne vinohradníctvom. Koncom 19. storočia vznikla v chotári v blízkosti Šafárikova tehelňa. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. |
| web: |
|
e-mail: |
ougemer@stonline.sk |
| adresa: |
Gemer 274, 982 61 Gemer |
tel: |
047 / 558 21 89 |
| fax: |
047 / 558 21 89 |
|
|
Obec Gemerská Ves |
| Obec Gemerská Ves vznikla v roku 1960 zlúčením Hrkáča a Šankoviec. Hrkáč Štefan V. daroval toto územie hradčanom z Otročku, čo potvrdil v roku 1274 Ladislav IV. Obec sa vyvinula na staršom osídlení. Názov obce je doložený z roku 1274 ako Harkach, z roku 1920 ako Hrkáč; maďarsky Harkács. Roku 1427 tu mali zemepáni len 10 port. Sedliaci v 16. storočí pred Turkami ušli a obec sa stala zemianskou. V 18. storočí tu pracovala maša. V roku 1773 mala obec 14 zemianskych želiarov, v roku 1828 mala 53 domov a 431 obyvateľov. Obyvatelia sa v 19. storočí zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Po roku 1918 bola obcou roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Šankovce Obec je doložená od roku 1266. Vznikla na území, ktoré patrila Šankovi. Názov obce je doložený z roku 1266 ako Raas, z roku 1294 ako Sank, z roku 1421 ako Sankfalua, z roku 1920 ako Šankovce; maďarsky Sánkfalva. Roku 1427 tu žili rodiny Sánkfalvyovcov a Hösovcov. V 15. storočí sa rozčlenili na Horné a Dolné Šankovce, dočasne patrili premonštrátskemu prepoštstvu v Jasove. V 16. storočí obyvatelia ušli pred Turkami, ale obec bola znovu zaľudnená. V 18. storočí obec patrila Steinicherovcom a Draskócyovcom. Začiatkom 19. storočia mala 333 obyvateľov, v roku 1828 mala 61 domov a 474 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Po roku 1918 bola obcou roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. |
| web: |
|
e-mail: |
gemves@stonline.sk |
| adresa: |
Gemerská Ves 109, 982 62 Gemerská Ves |
tel: |
047 / 559 75 34 |
| fax: |
047 / 559 75 34 |
|
|
Obec Gemerské Teplice |
| Obec vznikla v roku 1964 zlúčením Gemerského Milhosťa a Jelšavskej Teplice. Gemerský Milhosť sa spomína od roku 1258 ako časť chotára Šivetíc, od roku 1983 ako obec, ktorá patrila Zachovcom, Méhyovcom a Sáhgyovcom. Názov obce je doložený z roku 1258 ako Polgla, z roku 1383 ako Mygleztapulcha, z roku 1427 ako Myglizpataka, z roku 1808 ako Migles, maďarsky Miglész, Miglészpataka. Od druhej polovice 16. storočia obec patrila Muránskemu panstvu. V roku 1555 Turci obec spustošili a po mori v rokoch 1709 - 1710 ostali nažive len 3 rodiny. Koháryovci obec znovu zaľudnili. Roku 1828 mala 43 domov a 322 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a hrnčiarstvom. Obec bola v rokoch 1938-1945 pričlenená k Maďarsku. Jelšavská Teplica je listinne doložená od roku 1258 ako vlastníctvo Petra, Eliášovho syna z rodu Kačičov. Ale vyvinula sa zo starého osídlenia. Názov obce je doložený z roku 1258 ako Thapolcha, z roku 1337 ako Thoplucha, Toplucha, z roku 1563 ako Teplycza, z roku 1572 ako Joswa Taplocza, z roku 1573 ako Teplicze alias Tapolcza, z roku 1594 ako Tepla, z roku 1773 ako Jelsowská Teplica, z roku 1786 ako Jelssawa Teplicza, z roku 1808 ako Jelssawská Teplica, maďarský Jolsvatapolca, Jolsvataplóca. V 14. - 15. storočí patrila Jelšavskému, potom Muránskemu panstvu. V roku 1556 ju zničili turecké vojská. V roku 1828 mala 61 domov a 389 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Obec bola v rokoch 1938-1945 pripojená k Maďarsku. |
| web: |
|
e-mail: |
ougemerteplice@stonline.sk |
| adresa: |
Gemerský Milhosť 46, 049 16 Jelšava |
tel: |
058 / 448 24 80 |
| fax: |
|
|
|
Obec Gemerský Sad |
| Obec vznikla v roku 1964 zlúčením Mikolčian a Nováčan. Mikolčany Obec doložená z roku 1337, vznikla asi v 13. storočí. Názov obce je doložený z roku 1337 ako Mykoucha, z roku 1340 ako Mykocha, z roku 1351 ako Mykochan, z roku 1486 ako Mykolchan, z roku 1808 ako Mikulčany, z roku 1927 ako Mikolčany; maďarsky Mikolcsány. Po Zachovcoch obec patrila viacerým rodinám, roku 1427 tu mal Ladislav Székely 22 port. Obyvatelia v roku 1582 ušli pred Turkami, obec bola neskôr dosídlená. V rokoch 1709 - 1710 si mor vyžiadal 150 obetí. Roku 1828 mala obec 44 domov a 340 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a hrnčiarstvom. Za I. ČSR hrnčiarstvo upadlo. Obec bola v rokoch 1938 - 1945 pripojená k Maďarsku. Za 2. svetovej vojny sa tu dolovala železná ruda. Nováčany Obec vznikla ako vlastníctvo Zachovcov po roku 1258, ale už na osídlenom územní. Názov obce je doložený z roku 1258 ako Zahy, z roku 1337 ako Noztre, z roku 1427 ako Naztrad, z roku 1486 ako Nostray, z roku 1563 ako Nowaczan, z roku 1773 ako Nowacžany, z roku 1808 ako Nowáčany; maďarsky Nasztraj, Gömörnánás. V 15. storočí obec patrila Giczeyovcom, ktorí tu v roku 1427 mali 16 port, od 16. storočia patrila viacerým zemepánom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Roku 1828 mala 50 domov a 334 obyvateľov. V 18. - 19. storočí sa venovali aj hrnčiarstvu. V rokoch 1938 - 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. V januári 1945 v horárni Šomkút Nemci zastrelili 6 občanov. |
| web: |
|
e-mail: |
obecgemsad@stonline.sk |
| adresa: |
Mikulčany 1, 049 13 Hucín |
tel: |
058 / 449 11 19 |
| fax: |
|
|
|
Obec Hrlica |
| Obec sa spomína od roku 1413. Vznikla v 14. storočí a vyvinula sa na pastiersku obec. Názov obce je doložený z roku 1413 ako Gerlyche, z roku 1559 ako Gerlicza, z roku 1808 ako Grlice, z roku 1920 ako Grlica, z roku 1948 ako Hrlica; maďarsky Gerlicze, Gerlice, Gerlicza. Obec patrila Derencsényiovcom, od 17. storočia Muránskemu panstvu. V polovici 17. storočia vzrástol počet obyvateľov, ktorí pracovali v susedných baniach a hámroch, pálili uhlie a furmančili. Roku 1828 mala obec 70 domov a 597 obyvateľov. V prvej polovici 19. storočia pracovala v chotári obce železiareň, ktorá zanikla v roku 1872. Po roku 1918 to bola obec roľníkov a robotníkov v blízkych baniach. Po oslobodení sa takmer úplne prebudovala. |
| web: |
|
e-mail: |
|
| adresa: |
Hrlica, 982 66 Ratkovské Bystré |
tel: |
047 / 549 12 51 |
| fax: |
|
|
|
Obec Hucín |
| Hucín vznikol v 12.-13. storočí, ale prvá písomná zmienka je z roku 1327. Názov obce je doložený z roku 1327 ako Gyuche, z roku 1418 ako Gyche, z roku 1565 ako Hwczin, z roku 1566 ako Huczin Dorf, z roku 1580 ako Hwsin, z roku 1786 ako Huczin, z roku 1808 ako Hucýn, maďarsky Gice. Dnešný názov Hucín sa používa od roku 1920. Hucín sa vyvíjal ako zemianska obec, v roku 1427 tu Gizeyovci vlastnili 32 port. Fara je tu doložená z roku 1338. V novoveku obec patrila viacerým zemianskym rodinám. Roku 1828 mala 76 domov a 551 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pálením vápna, hrnčiarstvom a výrobou fajok. Obec bola v rokoch 1938 - 1945 pripojená k Maďarsku. |
| web: |
|
e-mail: |
obechucin@stonline.sk |
| adresa: |
Hucín 76, 049 13 Hucín |
tel: |
058 / 488 11 67-9 |
| fax: |
058 / 488 11 67 |
|
|
Obec Chvalová |
| Na území dnešnej obce Chvalová bolo osídlenie v neolite – bolo tu jaskynné sídlisko bukovohorskej kultúry, sídlisko a pohrebisko pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej, nález mincí z 11.–12. storočia. Obec vznikla začiatkom 14. storočia vyčlenením zo Skerešova. Doložená je z roku 1343. Názov obce je doložený z roku 1343 ako Felfalu, z roku 1427 ako Felsewfalu, z roku cca 1550 ako Chwalowa; maďarsky Felfalu, Felsöfalu. V 15. storočí patrila rodu Soldosovcov, ktorí tu v roku 1427 mal 12 port, v novoveku viacerým rodinám. Za tureckých vpádov časť obyvateľstva ušla. Obec bola znovu dosídlená začiatkom 18. storočia. Roku 1828 mala 224 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ťažbou dreva a pálením pálenky. Poľnohospodárstvo bolo hlavným zamestnaním obyvateľov aj po roku 1918. V rokoch 1939–1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Za okupácie tu pracovala slovenská skupina odporu. |
| web: |
|
e-mail: |
|
| adresa: |
Chvalová, 982 62 Gemerská Ves |
tel: |
047 / 559 64 34 |
| fax: |
047 / 559 64 34 |
|
|
Obec Chyžné |
| Prvá písomná zmienka je z roku 1427, ale obec jestvovala už v druhej polovici 13. storočia. Patrila Jelšavskému, od 16. storočia Muránskemu panstvu. Názov obce je doložený z roku 1427 ako Hyznow, z roku 1551 ako Hysnyo, z roku 1557 ako Chisno, z roku 1573 ako Chysne, z roku 1584 ako Kysnow, z roku 1773 ako Chissno, z roku 1808 ako Chyžno, z roku 1920 ako Chyžné; maďarsky Chizsnyo, Hizsnyó. V roku 1427 mala 25 port. Turci obec spustošili v roku 1566 a časť obyvateľstva odviedli do zajatia. Obyvatelia pracovali v miestnych baniach a hutách, povozníčili, odchádzali na sezónne práce, časť sa zaoberala chovom oviec. V roku 1828 mala obec 82 domov a 734 obyvateľov. V 19. storočí okrem poľnohospodárstva pracovali v železiarskych podnikoch na Chyžnianskej Vode, pálili uhlie a privyrábali si povozníctvom. Pri požiari v roku 1918 tretina obce vyhorela. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, výrobou plátna i súkna s domáckou výrobou z prútia, pracovali v baniach. V roku 1922 bol štrajk baníkov. |
| web: |
|
e-mail: |
obecchyzne@stonline.sk |
| adresa: |
Chyžné 106 , 049 18 Lubeník |
tel: |
058 / 488 23 10 |
| fax: |
058 / 488 23 11 |
|
|
Mesto Jelšava |
| elšava bola založená ako banská osada koncom prvej polovice 13. storočia. V roku 1243 sa spomína ako hrad a hámor, ako obec sa spomína od roku 1271, ale jej pôvod treba klásť do podhradia pod hradiskom. Chotárske názvy (Malá veska, Rudno) poukazujú na staršie osídlenie. Názov mesta je doložený z roku 1243 ako Illswa, z roku 1271 ako Elswa, z roku ako Ilsua, z roku 1564 ako Jelssawa, z roku 1573 ako Jolssowa, z roku 1582 ako Őlch alias Ilschwa, z roku 1594 ako Oltcz, z roku 1598 ako Jelsowa, Josuach, z roku 1773 ako Jalssowa, z roku 1808 ako Jelssawa, maďarsky Jolsva, nemecký Ilsau, Jelschau, Eltsch, latinský Alnovia. Ako prvý zemepán sa spomína Dezider z rodu Ratoldovcov, ktorí sa podľa názvu obce nazvali Ilsvaiovci. Jelšavské hradné panstvo zaberalo Muránsku dolinu od Šivetíc hore. Hrad koncom 13. storočia spustol. Ilsvaiovci si na západe vybudovali nový, ktorý je tiež už v polovici 15. storočia v rozvalinách. Mestské výsady dostala Jelšava asi v prvej polovici 14. storočia spolu so Štítnikom, Plešivcom a Dobšinou. V zachovanom erbe má v modrom štíte striebornú nákovu medzi dvoma striebornými kliešťami a nad nákovou sú skrížené dve banské kladivá. Roku 1369 sa spomínajú jarmoky. V 14. - 15. storočí tu bol kláštor paulínov. Roku 1427 obyvatelia pracovali v baniach (železo, meď, zlato a striebro), hutách a hámroch. Právo meča získala Jelšava v roku 1552. V roku 1556 ju spustošili Turci (zhorelo 180 domov), 400 obyvateľov odviedli do zajatia, prinútili ich platiť poplatok. Začiatkom 17. storočia ju znova spustošili Bocskayho hajdúsi. Koncom 16. storočia sa Jelšava pridala k protestantizmu. Rozmach mesta podporoval palatín Wesselényi (konali sa tu rozličné zhromaždenia). Obnovila sa práca v železiarstve, ale mor v rokoch 1709 - 1710 zahubil 1408 ľudí. V 17. - 19. storočí sa Jelšava zmenila na remeselnícke mesto, roku 1697 tu bolo 19 druhov remesiel. Významný bol cech furmanov, ktorý rozvážal tovar aj po tureckom území. V roku 1828 malo mesto 4045 obyvateľov a 535 domov. V roku 1829 celé mesto zhorelo a novou výstavbou nadobudlo klasicistický ráz. V 19. storočí tu pracovali významní zvonkári, ktorých výrobky sa rozvážali po celom Balkáne. Obyvatelia sa venovali najmä garbiarstvu, obuvníctvu a gubárstvu, ale začiatkom 19. storočia pracovali tu aj dve slovenské pece a dva hámre. V polovici 19. storočia sa rozmohlo ovocinárstvo. Roku 1866 založili Jelšavskú sporiteľňu. Koncom 19. storočia sa v Jelšave ťažil mastenec a najmä magnezit, pre ktorý sa v rokoch 1894 a 1897 postavili dve pece a v roku 1899 tretia. Roku 1910 boli dve zbúrané a zostala pracovať len pec na Teplej Vode. Za I. ČSR malo významné miesto garbiarstvo, ktoré sa ďalej rozvíjalo, kým iné remeslá upadali. Roku 1928 bola otvorená nová magnezitová továreň. Obec v rokoch 1938 - 1945 pripojili k Maďarsku. Po oslobodení sa rozvíjal magnezitový priemysel. Boli otvorené nové bane na Mikovej a Jedlovci, v rokoch 1955 - 1956 závod rozšírili tromi šachtovými pecami s príslušenstvom a v rokoch 1966 - 1969 pristavali nový závod s rotačnými pecami. Obnovená bola aj ťažba mastenca. Jelšava nadobudla priemyselný ráz, v meste bolo postavené sídlisko. Jelšava má priznaný štatút mesta. |
| web: |
www.jelsava.sk |
e-mail: |
primator@jelsava.sk |
| adresa: |
Námestie Republiky 499 049 16 Jelšava |
tel: |
058 / 488 24 22 |
| fax: |
058 / 488 27 30 |
|
|
|
|
|
Predaj a servis registračných pokladníc.
Informujte sa zadarmo na 0905 276 351
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Július Tokár
obchodný zástupca
Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.,
oblastný vedúci
Námestie baníkov 15
048 01 Rožňava
Mobil: 0915 740 359
e-mail: jtokar@fo.pss.sk
|
|
