 |
Informačné služby |
 |
 |
Turistika |
 |
|
Revúca-Tornaľa |
|
|
 |
Katalóg firiem |
|
|
|
|
Úrady a organizácie |
|
|
|
 |
Obec Pašková |
| Prvá písomná zmienka o obci Pašková sa datuje do roku 1318, kedy sa nazývala Pascahaza. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1424 je písomne doložený názov Paskahaza, z roku 1427 Pachahaza, z roku 1920 Pašková. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Páskaháza. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla v 2. polovici 13.prvý raz sa spomína v roku 1318. Patrila plešivským Bebekovcom, od 2. polovice 16. storočia viacerým zemepánom. V 16. – 17. storočí obyvatelia platili poplatky Turkom. Živili sa pastierstvom, chovom dobytka, drevorubačstvom, pálením uhlia a vápna a furmančením. V roku 1773 žilo tam 25 sedliakov a 4 želiari, v roku 1828 mala obec 30 domov a 252 obyvateľov. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) to bola poľnohospodárska obec. V roku 1938 – 1945 ju pripojili k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť |
| web: |
|
e-mail: |
obecpaskova@stonline.sk |
| adresa: |
Pašková Č. 66 049 32 pošta Štítnik |
tel: |
058/ 792 13 52 |
| fax: |
|
|
|
Obecný úrad Petrovo |
| Prvá písomná zmienka o obci Petrovo sa datuje do roku 1320, kedy sa nazývala Peturmanfalua. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1426 je písomne doložený názov Petermanhaza, z roku 1427 Peterwagasa, z roku 1498 Petherman, z roku 1590 Petermanovech, z roku 1620 Petermanocz, z roku 1678 Petri Villa, z roku 1773 Petermanowcze, z roku 1927 Petrmánovce, z roku 1948 Petrovo. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Pétermány. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Prvá písomná zmienka je z roku 1320, obec založil dedičný richtár Peterman. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 17. storočia viacerým zemepánom. Viackrát ju spustošili Turci. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec. V roku 1773 žilo tu 26 sedliakov a 3 želiari, v roku 1828 mala obec 24 domov a 302 obyvateľov. V 19. storočí venovali sa aj košikárstvu, v 50. rokoch mali svoje družstvo, výrobky rozvážali po širšom okolí. Začiatkom 20. storočia obyvatelia odchádzali na poľnohospodárske sezónne práce. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť |
| web: |
|
e-mail: |
|
| adresa: |
Petrovo 29, 049 35 Petrovo |
tel: |
058/793 10 72 |
| fax: |
|
|
|
Obecný úrad Plešivec |
| Prvá písomná zmienka o obci Plešivec sa datuje do roku 1243, kedy sa nazývala Plesuck. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1317 je písomne doložený názov Plesouch, z roku 1320 Plysouch, z roku 1328 Plesewcz, z roku 1337 Plesewch, z roku 1773 Plessuwcze, z roku 1786 Plessowce, z roku 1808 Plessiwec. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Plesőc. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa vyvinula na mieste starého osídlenia v 11. storočí. Po smrti komesa Borša ju Belo IV. daroval v roku 1243 rodu Ákošovcov ( Bebekovci ), ktorí si tu postavili rodový hrad a kláštor. Koncom 13. storočia sa stala mýtnou stanicou. Hoci v roku 1328 získala mestské právo podľa Krupiny a týždenné trhy, zachovala si poľnohospodársky charakter a Plešivec zostal poddanským mestečkom. V erbe mal na trojvrší dvojramenný kríž a meč. V roku 1427 tu mali Bebekovci 52 port. Hrad zbúral v roku 1557 Lazár Svendi, pretože Juraj Bebek sa pridal k Turkom. Odvtedy patril Plešivec viacerým zemepánom. V 16. – 17. storočí mnoho vytrpel, lebo ležal na ceste vojsk, v roku 1570 ho spustošili Turci a odvtedy platil vysokú daň fiľakovskému begovi, v 17. storočí ho pustošili aj stavovské a cisárske vojská. V roku 1688 opustili sedliaci 12 port a 15 polovičných, v roku 1773 tu už žilo 50 urbárnikov a 32 želiarov. V 18. storočí tu zasadali župné zhromaždenia; župný dom slúžil v 19. storočí za väznicu, v ktorej boli v roku 1848 na smrť odsúdený Š.M.Daxner, J.Francisci a M.Bakulíny. V roku 1828 malo mestečko 108 domov a 853 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pálením vápna, po postavení železníc koncom 19. storočia, keď sa Plešivec stal železničným uzlom, pracovali pri železnici a v miestnom drevárenskom podniku. MO KSČ (Mestská Organizácia Komunistickej strany Československa ) bola založená v roku 1921 viedla boje pracujúcich a nezamestnaných. V roku 1923 vzniklo hnutie proti zákonu na obranu republiky. V roku 1927 sa tu konala významná konferencia jednotného frontu, ktorá dala podnet k hnutiu známemu ako plešivské za účasti K. Gottwalda proti odbúravaniu priemyslu. V obci bol rozvinutý drevopriemysel, vápenka, tehelňa. V roku 1938 – 1945 bol Plešivec pripojený k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť |
| web: |
|
e-mail: |
obec_plesivec@stonline.sk |
| adresa: |
Čsl.armády 1, 049 11 Plešivec PSČ: 049 11 |
tel: |
058/792 11 35 |
| fax: |
058/792 11 34 |
|
|
Obecný úrad Rakovnica |
| Prvá písomná zmienka o obci Rakovnica sa datuje do roku 1327, kedy sa nazývala Rakunchas. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1329 je písomne doložený názov Scenegetew, z roku 1339 Rokunchas, z roku 1351 Rakoicha, z roku 1362 Rakonkeneht a. n. Wyfalu, z roku 1416 Rakonchas a. n. Zenegetew sive Wyfalu, z roku 1773 Rekenane, z roku 1808 Rekeňa, z roku 1948 Rakovnica. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Rekenyeújfalu, po nemecky sa obec úradne nazývala Reiken. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla ako uhliarska osada na území hradu Brzotín asi v 13. storočí, listinne je doložená v roku 1327. Patrila Máriássyovcom, v novoveku rozličným zemepánom. V roku 1362 sa obyvatelia presťahovali z pôvodného miesta pod Mníchom do novej osady ( Nová Ves ) postavenej južnejšie. V roku 1427 bolo v obci 14 port. V 16. storočí pribudli do nej aj valasi. Mor v roku 1709 – 1710 si vyžiadal 109 obetí. V roku 1773 tu žilo 25 sedliakov a 24 želiarov, v roku 1828 obec mala 42 domov a 448 obyvateľov. V 19. a 20. storočí sa okrem poľnohospodárstva živili povozníctvom a pracovali v blízkych baniach. Obec bola v roku 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť |
| web: |
|
e-mail: |
|
| adresa: |
Rakovnica 150, 049 31 Rakovnica |
tel: |
058/788 35 00 |
| fax: |
|
|
|
Obecný úrad Rejdová |
| Prvá písomná zmienka o obci Rejdová sa datuje do roku 1551, kedy sa nazývala Redowa. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1552 je písomne doložený názov Romokwagasa, z roku 1556 Reydowa, z roku 1566 Redoua Romokvaghas, z roku 1570 Redowa, z roku 1686 Resdowa, z roku 1808 Rédova, z roku 1927 Rejdová. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Redova, Sajóréde. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla na valaskom práve začiatkom 16. storočia, prvá zmienka o nej je z roku 1551. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 17. storočia panstvu Krásna Hôrka. Turci ju vypálili v roku 1672 a stala sa im poplatnou. Obyvatelia so svojimi stádami zachádzali do telgártskeho, dobšinského a hnileckého chotára; vyrábali syr súkno a pokrovce. Rejdová vyrástla medzi najväčšie valaské obce. Mor v roku 1709 – 1710 si vyžiadal 530 obetí. V roku 1773 mala obec 108 sedliakov a 10 želiarov, v roku 1828 mala domov a 1029 obyvateľov, v roku 1837 už 1431 obyvateľov. V 19. storočí sa okrem chovu dobytka venovali domácim remeslám a výrobe dosák a šindľov. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) zaoberali sa remeslami, salašníctvom, pracovali v lesoch. Počas SNP tu bolo sídlo partizánskeho štábu brigády Kvitinského. Obec vyznamenali Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2.časť |
| web: |
www.rejdova.eu |
e-mail: |
obecny.urad@rejdova.sk |
| adresa: |
Rejdová 47 049 26 Rejdová |
tel: |
058 / 788 32 40 |
| fax: |
058 / 788 32 42 |
|
|
Obecný úrad Rochovce |
| Prvá písomná zmienka o obci Rochovce sa datuje do roku 1318, kedy sa nazývala Rezemch. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1320 je písomne doložený názov Rohfolua, z roku 1469 Felsewrohfalwa, z roku 1498 Also Rosalwa, z roku 1556 Rohowcz, z roku 1563 Rochowetz, z roku 1773 Rochowcze. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Rochfalva, Rozsfalva. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec je listinne doložená v roku 1318 vznikla na rozhraní 13. a 14. storočia ako banská osada. Patrila štítnickým Bebekovcom, ktorí tu v roku 1427 mali 30 port, od 17. storočia panstvu Krásna Hôrka. Po roku 1346 sa rozdelila na Nižné a Vyšné Rochovce, ktoré však splynuli okolo roku 1550. V 16. storočí sa obec zmenila na valaskú. Mor v roku 1709 – 1710 si vyžiadal 180 obetí. V roku 1773 tu žilo 50 sedliakov a 16 želiarov, v roku 1828 mala obec 72 domov a 596 obyvateľov. Od roku 1774 pracovala v obci papiereň a v 1. polovici 19. storočia aj železnorudé bane. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) bola v obci papiereň, píla a rozvinuté ovocinárstvo. Za účasť v SNP Rochovce vyznamenali Pamätnou medailou SNP. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť |
| web: |
|
e-mail: |
levrinc.stanislav@stonline.sk |
| adresa: |
Rochovce 124 049 36 |
tel: |
058/7998600, 0903635588, 058/ 7998600 |
| fax: |
|
|
|
Obecný úrad Roštár |
| Prvá písomná zmienka o obci Roštár sa datuje do roku 1318, kedy sa nazývala Rester. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1773 je písomne doložený názov Rostar, z roku 1920 Roštár. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Restér. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Prvá zmienka o obci je z roku 1318, ale vznikla v 2. polovici 13. storočia ako banská osada. Patrila štítnickým Bebekovcom, ktorí tu mali 1427 mali 33 port, od 17. storočia viacerým zemepánom. Obec nadobudla od zemepánov výsady. Obyvatelia sa zaoberali prevažne baníctvom a železiarstvom. Začiatkom 16. storočia pracovali tu 3 hámre a v roku 1634 hámor na výrobu šablí. Obec sa stala poľnohospodárskou, obyvatelia si privyrábali povozníctvom a remeslami. V roku 1869 vyhorela, v roku 1773 mala 52 usadlostí a 9 želiarov, v roku 1828 mala obec 48 domov a 378 obyvateľov. V 19. storočí okrem poľnohospodárstva pracovali v priemyselných podnikoch, furmančili a odchádzali na sezónne práce na Dolnú zem. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom, výrobou košíkov a tkáčstvom. Počas SNP sídlila v obci silná partizánska skupina. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť |
| web: |
|
e-mail: |
|
| adresa: |
Roštár 101, 049 35 Roštár |
tel: |
058/793 10 07 |
| fax: |
|
|
|
Obec Rozložná |
| Prvá písomná zmienka o obci Rozložná sa datuje do roku 1258, kedy sa nazývala Rususna. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1318, je písomne doložený názov Rososne z roku 1773 Rozlossna, z roku 1808 Rozložná. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Rozloznya, Hámosfalva. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa spomína už v roku 1258 ako prislúchajúca k panstvu Plešivec. Patrila Bebekocom, ktorí v nej v roku 1427 mali 16 port, od konca 16. storočia viacerým zemepánom. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, uhliarstvom a furmančením. V roku1773 žilo v obci 51 sedliakov a 1 želiar, v roku 1828 mala obec 44 domov a 382 obyvateľov. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť |
| web: |
|
e-mail: |
|
| adresa: |
Rozložná 049 32 Štítnik |
tel: |
058/ 793 14 38 |
| fax: |
058/ 793 14 38 |
|
|
Obecný úrad Rudná |
| Prvá písomná zmienka o obci Rožňavské Bystré sa datuje do roku 1318, kedy sa nazývala Sebuspopotak. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1362 je písomne doložený názov Sebespatak, z roku 1602 Biztro alias Sebespatak, z roku 1773 Bystro, z roku 1808 Bystrá, z roku 1927 Rožňavské Bystré. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Bisztra. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla koncom 13. storočia. Patrila štítnickým Bebekovcom. Obyvatelia sa okrem roľníctva zaoberali ťažbou dreva, uhliarstvom, furmankou a baníctvom, v 16. storočí aj chovom oviec. V 16. storočí sa Turkami spustošená obec vyľudnila. V 17. storočí patrila Baloghovcom, v 18. storočí Andrássyovcom. Počas moru v roku 1710 zomrelo 155 ľudí, v roku 1720 tu žilo len 9 sedliakov. V roku 1828 mala obec 48 domov a 415 obyvateľov. V 19. storočí Romamuránsko – šalgotariánska spoločnosť zintenzívnila ťažbu železnej rudy a obyvatelia sa prevažne zaoberali baníctvom, rozmohlo sa však aj ovocinárstvo. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) boli obyvatelia prevažne zamestnaní v baníctve. V roku 1923, 1927 a 1933 tu boli štrajky. Občania sa zapojili do SNP. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť |
| web: |
|
e-mail: |
obec.rudna@stonline.sk |
| adresa: |
Rudná 69, 048 01 Rožňava |
tel: |
058/ 788 31 41 |
| fax: |
058/ 788 31 41 |
|
|
Obecný úrad Silica |
| Prvá písomná zmienka o obci Silica sa datuje do roku 1376, kedy sa nazývala Szedlych. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1386 je písomne doložený názov Zedlyche, z roku 1399 Zethlyche, z roku 1430 Zylicza, z roku 1773 Silicza. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Szilice. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec je doložená v roku 1376, v roku 1399 sa spomína ako vlastníctvo Štefana Szilonnaiho. Neskôr patrila Bebekovcom, po nich viacerým zemepánom. Do roku 1880 patrila do Turnianskej župy. V roku 1828 mala 107 domov a 777 obyvateľov; v roku 1837 mala 782 obyvateľov. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ovocinárstvom. Obec bola v roku 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť |
| web: |
|
e-mail: |
obec.silica@stonline.sk |
| adresa: |
Silica 049 52 |
tel: |
058/7883650 |
| fax: |
|
|
|
|
|
|
Predaj a servis registračných pokladníc.
Informujte sa zadarmo na 0905 276 351
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Július Tokár
obchodný zástupca
Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.,
oblastný vedúci
Námestie baníkov 15
048 01 Rožňava
Mobil: 0915 740 359
e-mail: jtokar@fo.pss.sk
|
|
